Prejsť na obsah
Sprievodca

Zátah na 33 víl v Bangkoku: čo to znamená pre zahraničných kupcov v roku 2026

Zátah na 33 víl v Bangkoku: čo to znamená pre zahraničných kupcov v roku 2026
Photo: Zaonar Saizainalin / Pexels
V skratke

Thajská polícia odhalila sieť 33 firiem, cez ktoré čínski investori nastrčenými vlastníkmi obchádzali zákaz vlastniť pôdu. Pre Slovákov uvažujúcich o kúpe nehnuteľnosti v Thajsku je to jasný signál, že nominee štruktúry už nie sú bezpečná cesta.

Keď si Slovák predstaví kúpu vily na Phukete, málokedy premýšľa nad tým, kto je skutočným majiteľom pozemku pod ňou. Presne to sa nedávno stalo osudným desiatkam čínskych investorov v Bangkoku. Thajská polícia rozložila sieť 33 firiem, cez ktoré si kupovali luxusné domy v hodnote presahujúcej 1,275 miliardy bahtov (približne 35 miliónov USD). Mechanizmus bol jednoduchý: cudzinec založí thajskú spoločnosť s nastrčenými (nominee) thajskými akcionármi a cez ňu kúpi pozemok aj dom, čím obíde zákaz priameho vlastníctva pôdy cudzincami.

Nejde o ojedinelý prípad. Rozsah operácie a mediálna pozornosť okolo vyšetrovania vysielajú jasný odkaz: thajské úrady po celej krajine sprísňujú tlak na nominee štruktúry. Pre každého, kto uvažuje o investícii do bangkockej alebo inej thajskej nehnuteľnosti, je toto presne ten moment na triezve zhodnotenie rizika.

Stručná odpoveď na hlavnú otázku

Thajská polícia odhalila čínsku nominee sieť s 33 firmami a 33 luxusnými domami v Bangkoku v hodnote nad 1,275 miliardy bahtov. Schéma stála na thajských nastrčených akcionároch, ktorí obchádzali zákaz vlastníctva pôdy cudzincami podľa článku 86 zákona o pozemkovom kódexe. Páchateľom hrozí zhabanie majetku, pokuty a trestné stíhanie podľa zákona o zahraničnom podnikaní (FBA), pričom podobná operácia na Phukete v treťom kole zásahov zasiahla 77 firiem a majetok za 1,053 miliardy bahtov, čo dokazuje, že čistky sa netýkajú len Bangkoku.

Prečo je nominee vlastníctvo v Thajsku nelegálne

Zákaz vlastníctva pôdy cudzincami vychádza z článku 86 zákona o pozemkovom kódexe z roku 1954. Tento zákon platí nezmenený už viac ako 70 rokov a neexistujú z neho výnimky ani pre dlhodobých rezidentov, ani pre držiteľov elitných víz.

Zákon o zahraničnom podnikaní z roku 1999 (Foreign Business Act) obmedzuje podiel cudzinca vo firme podnikajúcej okrem iného s pozemkami na maximálne 49 %. Ak thajskí akcionári do firmy nevložia žiadny reálny kapitál a slúžia len ako formálni vlastníci, ide o nominee usporiadanie, ktoré je trestným činom.

Podľa denníka The Nation Thailand sa nehnuteľnosti z tohto vyšetrovania nachádzajú v prestížnych bangkockých štvrtiach a priemerná hodnota jedného domu dosahuje približne 38,6 milióna bahtov (viac ako 1 milión USD).

Ako veľký je problém naprieč Thajskom

Súvisiaca operácia tretej fázy na Phukete, v Phang Nge a Krabi nasadila viac ako 500 policajtov, zatkla 59 osôb, prehľadala 60 lokalít a vyšetrovala 77 firiem naviazaných na pozemky a akcionárske štruktúry, pričom išlo o majetok v hodnote približne 1,053 miliardy bahtov.

Čísla za celú krajinu sú ešte výraznejšie. Len na Samui a Phangane preveruje thajský štát viac ako 11 400 firiem napojených na cudzincov, celoštátne bolo preverených vyše 7 000 firiem a viac ako 850 z nich už čelí trestnému stíhaniu. Odhadovaná strata štátu z týchto schém sa pohybuje okolo 15 miliárd bahtov.

Aké legálne cesty vlastníctva zostávajú otvorené

Dobrá správa je, že legálnych ciest k thajskej nehnuteľnosti je stále dosť:

  • Kondomínium do osobného vlastníctva (freehold) - cudzinec môže vlastniť jednotku priamo, pokiaľ budova nevyčerpala kvótu zahraničného vlastníctva (max. 49 % z celkovej podlahovej plochy)
  • Dlhodobý prenájom (leasehold) - typicky 30 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 30+30 rokov
  • Štruktúry naviazané na BOI (Board of Investment) - pre investorov spĺňajúcich konkrétne investičné kritériá

Medzi rokmi 2024 a 2025 sa v thajskom parlamente diskutovalo o návrhu zákona, ktorý by cudzincom umožnil kúpiť až 1 raj (1 600 m²) pôdy pri minimálnej investícii 40 miliónov bahtov. Návrh sa však zasekol pre politický odpor a v súčasnosti neplatí.

Za porušenie pravidiel hrozia pokuty do 1 milióna bahtov, väzenie až na 3 roky a nútený predaj majetku do 180 dní na príkaz Pozemkového úradu (Land Department).

Prečo úrady práve teraz pritvrdili

K sprísneniu prispelo viacero faktorov naraz. Rastúce ceny luxusných nehnuteľností pritiahli väčšiu mediálnu aj verejnú pozornosť. Politická rétorika proti "predávaniu pôdy cudzincom" získala v parlamente na sile. Oddelenie osobitných vyšetrovaní (DSI) navyše dostalo dodatočné financovanie a rozšírené digitálne nástroje na dohľadávanie podozrivých firemných štruktúr, čo potvrdzujú pokračujúce operácie postupujúce z Bangkoku až na Phuket a južné ostrovy.

Ktoré lokality sú pod najväčším drobnohľadom

Najviac pozornosti pútajú prestížne bangkocké štvrte: Sukhumvit, Sathorn, Thonglor a uzavreté rezidenčné komplexy (moo baan) v oblastiach Bang Na a Ramkhamhaeng. Nehnuteľnosti v hodnote nad 20 miliónov bahtov sú automaticky označené na preverenie.

Čo sa stane s majetkom po zhabaní

Pozemkový úrad vydá príkaz na nútený predaj do 180 dní. Ak vlastník nepredá dobrovoľne, nehnuteľnosť ide do aukcie. Výnos sa vlastníkovi vráti po odpočítaní pokút a nákladov, aukčné ceny však bývajú výrazne pod trhovou hodnotou.

Týka sa to len čínskych investorov?

Nie. Zákon platí rovnako pre všetkých cudzincov bez výnimky. Podobné prípady sa už predtým riešili u občanov Ruska, európskych krajín aj Austrálie, najmä na Phukete a Koh Samui. Čínska sieť pritiahla pozornosť svojím rozsahom, ale mechanizmus vymáhania je univerzálny, čo potvrdzujú paralelné operácie na Phukete, v Phang Nge a Krabi.

Ako si ako Slovák chrániť kapitál pri kúpe v Thajsku

Tri kroky rozhodujú o tom, či bude vaša investícia bezpečná:

  1. Kupujte kondomínium do osobného vlastníctva (freehold) v rámci 49% kvóty zahraničného vlastníctva
  2. Ak vás zaujíma vila, riešte ju cez leasehold štruktúru s preverenou právnou kanceláriou
  3. Robte due diligence pri každej nehnuteľnosti prostredníctvom nezávislého advokáta bez väzby na developera

Toto vyšetrovanie nie je výnimka, ale súčasť systémového smerovania thajskej politiky. Nominee štruktúry, ktoré desaťročia fungovali v šedej zóne, dnes nesú neprijateľnú mieru rizika. Pre investorov plánujúcich kúpu v Bangkoku alebo na ostrovoch je jediná rozumná cesta prísne legálna forma vlastníctva. Thajský trh zostáva atraktívny - výnos z prenájmu kondomínií sa pohybuje na úrovni 5-7 % ročne a vstupné náklady sú zlomkom toho, čo zaplatíte v Singapure či Hongkongu. Ochrana kapitálu sa však začína správne nastavenou štruktúrou obchodu, a práve v tom vieme byť s tímom Thajské Nehnuteľnosti nápomocní.

Zdroj: International Investment

Časté otázky

Môže cudzinec v roku 2026 legálne kúpiť dom v Thajsku?

Priamo vlastniť pozemok s domom cudzinec nemôže, zákon to zakazuje. Legálne cesty sú vlastniť samotnú stavbu a pozemok mať dlhodobo prenajatý (leasehold), alebo kúpa cez thajského manžela/manželku za špecifických podmienok. Kondomínium naopak môže cudzinec vlastniť priamo formou freehold.

Je nominee vlastníctvo cez thajskú firmu bezpečné?

Nie, riziko je vysoké. Okrem zhabania majetku a trestného stíhania je investor úplne odkázaný na nastrčených thajských akcionárov, ktorí sú formálne skutočnými vlastníkmi firmy a môžu kedykoľvek predať majetok alebo vymeniť konateľov. Súdy v takýchto sporoch rozhodujú takmer vždy v prospech štátu.

Je dlhodobý prenájom (leasehold) bezpečná alternatíva?

Áno, leasehold na 30 rokov s možnosťou predĺženia je legálny nástroj uznávaný thajským právom. Prvá 30-ročná perióda je plne chránená, predĺženie o ďalšie dve obdobia však závisí od zmluvy a dobrej vôle prenajímateľa, preto je kľúčové mať dôkladne pripravenú zmluvu.

Ako si môžem ako Slovák ochrániť peniaze pri kúpe nehnuteľnosti v Thajsku?

Najbezpečnejšie je kúpiť kondomínium do osobného vlastníctva v rámci 49% kvóty pre cudzincov, pri vilách využiť overenú leasehold štruktúru a pri každej nehnuteľnosti si nechať urobiť due diligence od nezávislého advokáta, ktorý nemá väzby na developera.